Prišli sme za pani riaditeľkou Vetrákovou s prosbou, že by sme chceli spolu s deviatakmi splavovať Hron z Nemeckej do Mlynčoka. V jej očiach sa úplne samozrejme objavil strach a rešpekt pred možným nebezpečenstvom. Vyslovila svoje podmienky - poistenie, prítomnosť rodiča, opatrnosť. Ako posila sa ku mne a p. uč. Durbákovej pridal otecko p. Jozef Pribilinec a aj vďaka nemu sa nám ľahšie cestovalo za dobrodružstvom. Veď kto iný by nás dokázal lepšie podporiť vo vyytrvalosti a odvahe prekonávať samých seba, než olympijský víťaz? Okrem splavu, na ktorom sme zápasili s koordináciou, učili sa spolupracovať, prekonávali svoj strach a obavy, sme sa povozili aj na motokárach na Sliači, kde sme sa zastavili cestou domov. Celý deň bolo krásne, slnečno, usmievavo, občas mokro, všetci sme prežili plavbu v zdraví a pohode a myslím, že na tento výlet budeme dlho v dobrom spomínať. Ďakujeme p. Bakovi, že nás odviezol a čakal na nás a tiež p. riaditeľke za dôveru a poskytnutie školského auta.
Dominik: "Mne sa najviac páčili motokáry, konečne som si zajazdil na niečom rýchlejšom. Na loďke sme robili kruhy a zasekávali sa o skaly. Voda bola na začiatku studená."
Maťo: "Najviac sa mi páčilo kúpanie v Hrone, sranda bola, keď som sa šmykol do vody, vyskočil som z loďky, keď sme parkovali na brehu. Motokáry boli perfektné, aj som sa vybúral."
Boris: "Bolo to super, páčila sa mi rýchlosť na motokárach, skúšal som drifty."
Lukáš: "Bola zábava, smial som sa, išiel som do vody, voda bola ľadová. Na motokárach bolo dobré predbiehanie."
napísala Mirka Mrázová
Preteky na motokárach na Sliači
Splývavé plávanie na Hrone
Divoká rieka, kto z koho
Hádzanie žabiek