• Školský internát a Školský klub detí

      • V školskom internáte

        • Nové stránky webdenníka

          20. marca 2024

          Jarná rovnodennosť v dnešné slnečné popoludnie na Kalvárii.

                 

          18. marca 2024

          V dnešné popoludnie pokračovanie v jarných prácach v okolí fontánky pri vstupe do školského internátu. 

           

          13. marca 2024

          Náš workshop "Čarovné stromy" v mestskej knižnici a čítanie kníh. Veľmi pekne ďakujeme sa aktivitu, ktorá potešila malých i veľkých.

                

          7. marca 2024

          Prvá jarná výzdoba v tento štvrtkový večer po celkom náročnom dni už aj v priestoroch oddelenia. Ďakujeme všetkým, ktorí sa zapojili a pomohli skrášliť naše spoločné priestory. Vyzerá to veľmi pekne.

              

          6. marca 2024

          Záleží nám na našej krásnej prírode, ktorá je v okolitých horách a potrebuje našu pomoc. Veľa vriec odpadu svedčí o tom, že ešte nie všetci ľudia sa naučili, že odpadky do prírody nepatria.

            

           

          4. marca 2024

          Krásne uprataný vstup do nášho internátu, dnešný deň sa vydaril. Ste šikovní a ak budete takto pokračovať ďalej každé podnelkové pracovné popoludnie, tak záhrada školského internátu bude miestom zábavy a oddychu. Nech máte úsmev na tvári.

          29. februára 2024

          Preteky fúkajúcich húseníc sme stihli ešte pred spaním o pol ôsmej večer, tak si viete predstaviť. Najskôr zábavka pre malých sa o chvíľku zmenila na súťaž puberťákov.

          28. februára 2024

          Cesta do Kesla dnes ešte nevyšla podľa plánov, ale veríme, že sa tam čoskoro dostaneme a užijeme si chvíľky v prírode tak ako sa patrí na nomádov.

          24. januára 2024

          Po večeri si čítame knihy požičané z mestskej knižnice, alebo prinesené z domu. Je to pekná chvíľka pred cvičením v štúdiu pohybu v týchto mesiacoch, kedy sa po večeri ešte nedá chodiť na multifunkčné ihrisko. Je to aspoň krátke stretnutie s knihami, ktoré budú stále súčasťou nášho života.

          Koníky už roky s nami

          Ujo Viktor a jeho koníky Shiri a Maťo, s ktorými sa stretávame po každý rok a najmä viackrát v tomto jarnom období, kedy nás už aspoň trochu zohrievajú slnečné lúče dňa. Deti sa aj v stredu 3. mája 2023 mali možnosť povoziť v okolí školského internátu a zajazdiť si na nich. Dobre sa už s nimi poznajú a vždy sa to stáva pre nás všetkých spestrením nášho popoludnia. Takúto šancu nemajú drobce na každom internáte a preto sme za ňu veľmi vďační. Naše milé pani kuchárky nám priniesli papať samé zdravé dobroty pre koníky a my sme si ich mohli nakŕmiť. Aj nás veľa krát inšpirujú, aby sme sa stravovali zdravo. Shiri a Maťo nás zase učia trpezlivosti, lebo dokážu hodiny poslúchať uja Viktora a jeho asistentov, aby sme sa mi mohli povoziť a pohladkať si ich. Láska vo výchove, láska v živote a láska k živej i neživej prírode, láska ku koníkom, to je to čo nás učí potom chrániť toho, ktorého milujeme. S láskou ďakujeme od najmladšieho po najstaršieho človiečika, ktorý sa v ten deň stretol s láskou koníkov.

            

          Liam

          Veronika Bílková - Ilustrácia a maľba

          Vo štvrtok 20. apríla 2023 popoludní sme išli do múzea. Keď sme tam prišli, tak nás privítala milá teta pani Dušková. Predstavila nám maľby Veroniky Bílkovej, porozprávala o autorke a pozerali sme si jej obrazy. Po tejto prezentácii sme spoločne začali maľovať rieku Vltavu, ktorá preteká aj Prahou. Maľovali sme ju ako preteká z hôr cez krajinu a mestá. Do maľby sme dokreslovali detaily ako sú domy, stromy, ľudí, zvieratká ... Po tejto milej výstave viedli naše kroky na zmrzlinu do centra mesta. V tomto týždni sme oslavovali tiež krásne narodeniny nášho kamaráta Simča a meniny Marka.

          Paťko Dzian

          Tam, kde pokoj zostáva

          Dnešný krátky príbeh bude o malinkej drevenej chatke. My sme jej dali svoje meno, „Norova“. Ukrytá je už roky v horách, kde sú veľké skaly pokryté jemnými machmi, akoby ste kráčali po nefritovej lúke. Sú tu i veľmi staré stromy a ľudia ich tu nechávajú kľudne rásť. V ich korunách hniezdia vtáky a ich spev a štebotanie nás víta pri každom príchode. Nikomu z obyvateľov tejto hory tu nič nezavadzia, každý tu má svoje miesto. V týždni pred Veľkonočnými sviatkami, sme tam išli aj s kamarátkami z vysokej školy, ktoré si robili u nás svoju prax. Nech majú trochu predstavu, že aj takto môže vyzerať škola.

          Veľa času sme prežili pri veselom tvorení našich malieb v priestoroch internátu a tiež pri pečení výborných koláčikov na oslavu pätnástich narodenín našej hviezdy v skladaní Rubikovej kocky Denisa. Potrebovali sme už len vyvetrať hlávky na tomto tichom mieste. Ono nám dáva veľa a tak cesta k nemu bola spojená s jarným upratovaním a čistením lesa od všetkého možného, čo sem priniesli ľudia, no do hory to nepatrí. My sem nosíme zeleninku a chlebík pre zvieratká do krmelcov, ale v ten deň sme nachádzali aj niečo iné. Okrem plastov, skla, papierov tu boli aj hrnce a tiež baterku z auta sme našli, ale srnky ju sem nepriniesli. Dali sme si rukavice, ktoré sme tak často mali na rukách počas obdobia vĺn COVIDU a prírodu, ktorá nás nabíja peknou energiou a úsmevom sme očistili. Zostalo tu za nami opäť krásne miesto.

          Všeličo môže prísť do našej hory a všeličo z nej môže odísť, ale pokoj nech v nej zostáva. Každý neporiadok sa dá vyčistiť, ale nikdy to nebude zadarmo. Avšak za ten príjemný pocit to stojí za to. To je naša „Norova“ chata, tam, kde pokoj zostáva.

          Liam

          Ford Mustang a maľované stromy

          „Včera chodníkom z internátu sme videli pozametané smeti. Cestou ku knižnici Jána Kollára sme videli Ford Mustang. V knižnici sme riešili matematické úlohy. Potom sme maľovali a vyfarbovali stromy. Z knižnice sme išli do obchodu pre sladkosti a potom späť na internát.“

          Ako inak výstižnejšie zachytiť popoludnie, ako to urobil náš žiak Patrik Dzian, ktoré prežili v stredu popoludní pani vychovávateľky Olinka a Ivanka s chlapcami v knižnici Jána Kollára v Kremnici. Videli sme opäť krásne priestory, do ktorých sa vždy radi vraciame. Tu sa tak veľa učíme a potom hlavne tvoríme vlastný pohľad na svet okolo nás. Pani Janka, ktorá nás tu vždy veľmi srdečne privíta, nám najskôr porozprávala čo všetko mozgu prospieva a ako sa máme oňho dobre starať.  

          Ako nemá rád veľa hranoliek a coca coly, ako ho oveľa viac potešia oriešky, ovocie a zelenina. Ako miluje knihy a komiksy a poteší ho každý pohyb. Dobré priateľstvá, maľovanie či písanie, učenie sa cudzích jazykov, to všetko dáva nášmu mozgu dobrú energiu do života a v tomto duchu sme pokračovali ďalej. Janka nám prečítala krásnu báseň Kristy Bendovej „Bola raz jedna trieda“, ktorú veľa školákov dobre pozná a my sme do jej veršov dopĺňali slová, hravo sme vyriešili sudoku a hrali sa pexeso.

          Poviem vám pravdu, ten čas tak letel, že sme ho nestihli ani vnímať, bola to veľká zábava. Potom už prišli na rad naše rúčky a fantázia. Skočili sme do čistých papierov a namaľovali prvé jarné stromy, každý svoj, každý iný a každý tak úžasný.

          Toto popoludnie bolo krásne a nám ho bude pripomínať naša nová pestrá maľovaná jarná výzdoba pred našimi dverami. Doprajme mozgu krásne, zdravé aktivity a naša hlávka sa nám odvďačí.

               

          Liam